Blog

Pre mňa je prirodzené hľadať vo všetkom zlom niečo dobré

Matej Tóth je slovenský atlét, chodec na 50 km, ktorý počas svojej doterajšej športovej kariéry dosiahol nemálo úspechov. Medzi tie najväčšie patrí víťazstvo na Majstrovstvách sveta v Pekingu 2015, olympijské víťazstvo v Riu 2016, strieborná medaila z Majstrovstiev Európy v Berlíne 2018. Okrem toho je manželom, otcom dvoch dcér, kresťanom a človekom, ktorý inšpiruje svojím životom mnoho ľudí. Ponúkame vám náš druhý rozhovor s ním – v ktorom sme načreli opäť o čosi hlbšie.

Matej Tóth je slovenský atlét, chodec na 50 km, ktorý počas svojej doterajšej športovej kariéry dosiahol nemálo úspechov. Medzi tie najväčšie patrí víťazstvo na Majstrovstvách sveta v Pekingu 2015, olympijské víťazstvo v Riu 2016, strieborná medaila z Majstrovstiev Európy v Berlíne 2018. Okrem toho je manželom, otcom dvoch dcér, kresťanom a človekom, ktorý inšpiruje svojím životom mnoho ľudí. Ponúkame vám náš druhý rozhovor s ním – v ktorom sme načreli opäť o čosi hlbšie.

Pred vyše rokom sme sa bavili o šťastných chvíľach i úskaliach Vašej športovej kariéry, rodine, životných hodnotách, viere v Boha. Pri poslednej otázke ste povedali, že ak by ste na káve sedeli s Pánom Bohom, opýtali by ste sa ho, ako sa má. Krásne. Tak zväčša začíname rozhovor s priateľom. Má Váš vzťah s Bohom i rozmer priateľstva? Je priateľstvo medzi Bohom a človekom vôbec možné?

Matej: Môj vzťah takú podobu určite má. Veď na koho sa obraciame denno denne s prosbami a komu ďakujeme za pomoc? Väčšinou priateľovi. Dobrý priateľ odpúšťa, nezištne pomáha, má nás rád. Ja v tom všade vidím Boha.

Každý človek má vlastnú cestu hľadania Boha. Ako ste sa vlastne stali veriacim, čo Vás výrazne ovplyvnilo v rozhodnutí nežiť život bez Boha?

Matej: U mňa to bol prirodzený proces výchovou v kresťanskej rodine. Ale aj napriek tomu, že som do kostola chodil od malička a mal všetky sviatosti vo veku ako väčšina detí na Slovensku, aj tak som musel na samotnú vieru a vzťah prísť sám. Nepamätám si síce presný vek alebo udalosť, ktorá by to vo mne zmenila, ale pravdepodobne sa môj úprimnejší vzťah (Keď chodia deti do kostola nie je to úplne úprimné a z vlastného presvedčenia. Väčšinou len počúvajú rodičov.) s Bohom vybudoval až v dospelosti. Keď som sa osamostatnil, keď sa nám narodili deti. Keď som si uvedomil, ako veľmi som vďačný Bohu za všetko, čo mám. 

Ktorá pasáž v Biblii je pre Vás zvlášť dôležitá alebo obľúbená?

Matej: Možno je to ovplyvnené rodičovstvom a tým, že túto pasáž sme si často s deťmi čítali. Navyše je spojená s najkrajšími sviatkami roka. Je to narodenie Ježiška v Betleheme.

Veríte v nebo a peklo? Ak áno, ako si ich predstavujete?

Matej: Verím v život večný. Ale nemyslím si, že existuje peklo so Satanom a ohňami. Myslím si, že peklo je prázdnota. Nič. Nebo, alebo raj je pre mňa úplny opak. Nekonečný stav vedomia v naplnenosti, pochopení, povznesení, čistote a láske.

Iste ste sa  nie raz stretli s tvrdením: „Ak je Boh dobrý a milujúci, prečo dopúšťa zlo a utrpenie vo svete?“ Našli ste uspokojivú odpoveď na túto otázku sám pre seba?

Matej: K odpovedi na túto otázku mi veľmi pomohla kniha Chatrč. Boh je ako náš rodič, ktorý nás tak miluje, že nám necháva slobodu sa rozhodovať. Že aj jeho bolí, keď trpíme, že aj on sa trápi, keď jedno z jeho detí zhreší. Ale ako každý rodič, berie tie útrapy na seba, odpúšťa, zachraňuje. A niekedy sme možno príliš obmedzení týmto životom a on to vidí v širších súvislostiach. Porekadlo „všetko zlé je na niečo dobré“ platí väčšinou aj v našom chápaní a to ešte nechápeme svet, ktorý je mimo nášho poznania. Samozrejme, aj ja sa niekedy pýtam: „Prečo Bože? Prečo si to dopustil?“ A to som nezažil skutočné tragédie. Asi ťažko by moje slová akceptovali rodičia, ktorým zomierali vlastné deti v náručí. Ale verím, že raz všetci pochopíme, prečo sa dejú aj hrozné veci.

Kvôli svetovej epidémii bola letná olympiáda 2020 definitívne presunutá na leto 2021. Máte skvelú formu, dlho ste makali na príprave, Váš plán bol ukončiť atletickú kariéru čo najúspešnejšie práve na tomto podujatí tento rok. Ako sa vysporiadavate s týmto novým scenárom?

Matej: Hlavne v kľude a v pokoji. Veľké rozhodnutia nechcem robiť s horúcou hlavou. Čas ukáže. V mojom rozhodnutí bude kľúčové zdravie. Ak bude moje telo fyzicky schopné zvládnuť ešte jednu prípravu, tak verím, že vďaka obrovskej podpore, ktorú mám, to zvládnem. Každopádne som nad vecou a určite by to nebola najväčšia tragédia, ak by som na olympiádu nešiel.

Krízová situácia v súvislosti s hrozbou šírenia nákazy nás donútila byť dlhodobo doma. V čom je to náročné pre vašu rodinu, pre Vás ako športovca? A naopak, priniesol tento mimoriadny čas aj niečo pozitívne? Aké negatívne a aké pozitívne aspekty pozorujete, že pandémia vniesla do našej spoločnosti a medziľudských vzťahov?

Matej: Zo športovej stránky je to veľmi obmedzujúce. Tréning mám značne obmedzený, nefunguje športová infraštruktúra, nemôžeme pretekať, regenerovať, cvičiť v stopercentných podmienkach. Ale opäť sa na to pozerám cez širší objektív. V dnešnej dobe je asi tisíc vecí dôležitejších ako šport a moje záujmy. V prvom rade je zdravie. Potom treba riešiť, aby sa na dne neocitli najviac dotknuté firmy a živnostníci, lebo to je tiež veľké množsvo ľudských osudov, ktoré sa môžu ocitnúť na mizine. Samozrejme, aj rušenie pretekov a súťaží súvisí s množstvom krachov a strát živobytia.

Matej: Ale pre mňa je úplne prirodzené hľadať vo všetkom zlom niečo dobré a zamerať sa na to. A aj v tejto situácii je množstvo vecí, ktorých sa dá chytiť. Okrem tých globálnych – ako je zníženie znečistenia planéty, uvedomenie si, akým zbytočným veciam ľudstvo prikladalo význam a naopak aké vzácne veci sme si nevážili – je pre mňa osobne najväčším pozitívom, že som s mojimi dievčatami neustále spolu. Po náročnej zimnej príprave, keď som bol od januára 6 týždňov v zahraničí, sme si stále vzácni a užívame si karanténu.

Ďakujeme pekne za rozhovor! Prajeme Vám, nech pozitívne životné nastavenie a priateľstvo s Bohom robia Váš život i naďalej zmysluplným, radostným a dobrodružným.

Prečo neverím?



Keby naozaj existoval dobrý boh, na svete by nebolo toľko utrpenia.

Dobrý Boh a utrpenie sa navzájom nevylučujú. Boh stvoril ľudí ako slobodné bytosti. Práve preto, že je dobrý, z nás nechcel mať robotov. Nechcel, aby sme ho poslúchali len preto, že musíme. Chcel, aby sme mali slobodu rozhodnúť sa žiť s ním, alebo bez neho. Prví ľudia urobili chybu a svoju slobodu použili zle. Aj my dnes robíme chyby a so svojou slobodou nakladáme zle (klameme si, závidíme si, okrádame sa…atď.) a s dôsledkami týchto chybných rozhodnutí – utrpením, potom musíme žiť. Bohu však naše utrpenie nie je ľahostajné. Záleží mu na nás. To preto nás nenechal trpieť samých, no prišiel trpieť s nami. Ježiš (Boh v tele) si odniesol následky našej zle použitej slobody na vlastnom tele.
Boh nie je zodpovedný za naše utrpenie. Je zodpovedný za našu slobodu. Utrpenie je dôsledkom zlého nakladania so slobodou.

Čítať ďalej...

Bono Vox: Boli sme tá najneschopnejšia kapela



Bono Vox – charizmatický spevák známej írskej skupiny U2 – je známy aktivista, ktorému leží na srdci africká chudoba, nedostatok jedla a vírus HIV, ktorým je v niektorých častiach Afriky infikovaná veľká časť obyvateľstva. Bono využíva svoj potenciál známej a vplyvnej osoby, stretáva sa so svetovými lídrami a snaží sa vyjednávať v prospech najbiednejších.

Čítať ďalej...

Menej náboženstva, viac lásky?

My spolu s nimi odmietame také náboženstvo, ktoré redukuje človeka, najmä jeho kritické myslenie a slobodnú vôľu a robí z neho obeť rituálov či náuk.

Menej náboženstva znie na prvý pohľad veľmi nekresťansky, ale správne ateisticky. Toto je pre nás miestom, kde sa ateizmus a kresťanstvo stretávajú a prelínajú. Odmietajú a my spolu s nimi odmietame také náboženstvo, ktoré redukuje človeka, najmä jeho kritické myslenie a slobodnú vôľu a robí z neho obeť rituálov či náuk.

Čítať ďalej...

Juraj Jordán Dovala: O otvorenom srdci

Juraj Jordán Dovala je hudobník, spisovateľ, kňaz a biskup Cirkvi československej husitskej. Prinášame vám rozhovor s ním o jeho živote, hľadaní a pohľade na Boha v dvoch častiach. Príjemné čítanie!

Čítať ďalej...

13 (NE)Rád do života


1. Nestrácajte čas sebaľútosťou

“Ak si všimnete, že sa vám sebaľútosť začína vkrádať do života, vedome sa rozhodnite urobiť presný opak toho, ako sa práve cítite.”

Čítať ďalej...

Odmietam uveriť, že ma miluje



Keď sa Druhá svetová vojna skončila, nastal čas veľkej radosti a osláv. Meče z Prísloví boli prekuté na pluhy, zajatci boli oslobodení a milióny vojakov išli domov k svojim rodinám. Ale jeden muž, poručík Hiroo Onoda z Japonskej cisárskej armády, sa rozhodol neuveriť vysielaniu, ktoré ohlasovalo koniec vojny. Nasledujúcich 29 rokov sa poručík Onoda skrýval vo filipínskej džungli a odmietal sa vrátiť domov.

Čítať ďalej...

Čo všetko mi doniesol malý „Ježiško“?

Síce možno vieš, že na Vianoce sa oslavuje narodenie Ježiška, niektorí hovoria aj „kráľa“ alebo „Božieho syna“... To, že Ježiš je historickou osobou, ako rímsky Cisár, Naopeon alebo Mahatma Gandhi je faktom. Ale prečo sa o ňom hovorí ako o Bohu? Nebol to len obyčajní dobový učiteľ etiky, filozof, alebo hipster s alternatívnym životným štýlom?

Čítať ďalej...

Kde sú ľudia, ktorí zomreli?

Miro, ty si riaditeľom zariadenia pre seniorov, plus si vyštudoval teológiu. Ku smrti môžeš mať teda aj “profesionálny” vzťah. V tomto čase, keď sa ľudia častejšie pohybujú po cintorínoch (dušičky, halloween), aj nám niekedy napadne myšlienka, čo je s ľuďmi, ktorí už zomreli. Čo si o tom myslíš ty?

Ja som asi pred 3O minútami viedol pohrebnú pobožnosť človeka, ktorý v živote nepraktizoval vieru, aj keď verím, že každý v niečo verí. Prežil 71 rokov a jeho príbuzní ma poprosili, aby som viedol jeho pohrebnú pobožnosť. Je to vždy ťažšie, keď som toho človeka nepoznal, plus keď viem, že tá viera bola v jeho živote trinástou komnatou.

Čítať ďalej...

Prešiel ho vlak a potom sa stal zázrak

„Hlavne to zdravíčko aby bolo,“ – počujeme často pri gratuláciách. Aj keď bude menej peňazí, možno nie úplne „vyžehlené“ vzťahy, ale kým sme zdraví, všetko je v poriadku. Takto neraz rozmýšľame. Ale čo ak nie sme? Čo sa stane, ak nám aj to „zdravíčko“ prestane slúžiť? Už niet nádeje?

Čítať ďalej...

5 vecí, ktoré by kresťania mali pripustiť o Biblii

Bohu ani jeho Slovu nerobíme dobrú službu, keď Písmo meníme na niečo, čím nie je.

Biblia.

Kresťania o nej neustále hovoria, hoci nie vždy je celkom jasné, čo pod „Bibliou“ myslia. Totiž, neviem, čo iné, ako známu frázu „Božie slovo“ predstavuje pre mnohých, ktorí ju vydávajú za posvätný text, čo riadi ich život. Som si však vedomý, že nie všetci sa v tomto zhodneme.

Čítať ďalej...

Michael Phelps tvrdí, že kniha Ricka Warrena Život s jasným cieľom mu pomohla dať svoj život do poriadku

Michael Phelps tvrdí, že kniha Ricka Warrena Život s jasným cieľom mu pomohla dať svoj život do poriadku

Tento rok sa najoceňovanejší plavec Ameriky vracia na letné Olympijské hry po rokoch mimo scény. Napriek všetkým jeho úspechom (získal už 18 zlatých medailí) má Michael Phelps za sebou niekoľko ťažkých rokov. Len krátko po letných hrách v Londýne v 2012 a následnom odchode zo športovej scény, sa na verejnosť dostal obrázok Phelpsa fajčiaceho bongo a onedlho nato ho prichytili ako šoféruje pod vplyvom alkoholu (už druhýkrát za posledných 10 rokov).

Čítať ďalej...

Facebook

Who's Online

Práve tu je 16 návštevníkov a žiadni členovia on-line